Koniec obdobia lacných potravín na Slovensku?

Autor: Jozef Fabian | 15.10.2013 o 13:19 | (upravené 15.10.2013 o 13:45) Karma článku: 9,37 | Prečítané:  1147x

Trhová ekonomika, liberalizácia a globalizácia trhu ruka v ruke s privatizáciou poslali Slovenskú republiku z potravinárskej istoty na ľadovec, ktorí smeruje do teplých vôd. Voľakedajšia bašta s plným rohom hojnosti sa za obdobie po revolúcii 1989 transformovala na krajinu chudoby, kde sa už objavil porevolučný fenomén hlad. S týmto novodobým fenoménom sme sa rozlúčili po roku 1945 a máme ho tu znovu. Takmer 20%  populácie už dnes na Slovensku hladuje a 70 % občanov podlieha potravinovému teroru a genocíde cez dovezené potraviny špekulatívneho pôvodu a 10% vyvolených má potravinový raj buď cez zahraničné kamenné predajne hlavne v Rakúsku, alebo cez zaručenú kvalitu v domácej sieti za príplatok. 

V rokoch 1991 -1998 v rámci predvstupového vymývania mozgov na Brusel radil, že potravín je prebytok a treba sa zamerať na útlm, že v nákladovej položke rodinného rozpočtu je potrebné znižovať náklady na potraviny, lebo ostatné náklady na bývanie porastú. Skutočnosť je žiaľ inakšia. Slovák ako vždy poslúchol bruselských byrokratov a výsledok máme na stole. Môžeme postupne len nostalgicky spomínať na mlieko obyčajné 2 Kčs za liter (0,06€), bravčový bôčik 25 Kčs / kg (0,83€), chlieb 3 Kčs / kg  (0,10€ ) rožok 0,30 Kčs/kus (0,009€) a hovädziu sviečkovicu za 100 Kčs /kg (3,32€). Všetci sme vedeli, že daň za demokraciu budeme musieť zaplatiť aj nárastom cien potravín no nikto nepredpokladal, že pokiaľ nám budú politici mútiť mozgy prídeme nie len o naše kvalitné potraviny, ale chytíme sa aj do pasce potravinárskej loby. Mali sme si to zrejme uvedomiť počas otvorenia sa svetu keď zahraničie vykupovalo naše obchody náletmi ako kobylky v Afrike. Sen, že konečne budeme mať aj na Slovensku pracovné náklady na kúpu televízora, auta a spotrebného tovaru v porovnaní s vyspelou Európou nás hnalo ďalej do pavučín, kde sme sa chytili ako malé deti na cukríky s horkou príchuťou.

Úpadok poľnohospodárstva a výpredaj slovenského potravinárstva nás dostal do polohy kolonizovanej krajiny. Slovenský mäsový priemysel v minulosti trpel nedostatkom suroviny a krívala aj kvalita. Naši mäsiari a údenári pohotovo reagovali na zmeny po roku 1989, ale nikto nerátal s tým, že západoeurópska 12 si z nás urobí len spotrebiteľský kôš na potraviny 2 a 3 triedy. Poklesom stavov zvierat došlo k znižovaniu kapacít a následne k likvidácií mäsokombinátov čo umocnila aj podpora garážových jatiek a rozrábok ako reakcia za nevyplatené peniaze za dodané zvieratá poľnohospodárom. Dnes máme taký žalostný stav HZ vrátane hydiny, že kapacitne by to v čase totality zvládol 1 -2 podniky v 4 smenej prevádzke tak kam smeruje náš agrokomplex a sebestačnosť v potravinách.

Veľmi podobná situácia je aj v mliekarenskom odvetví globalizáciou a kartelovou politikou sa zrušili regionálne mliekarne a podmienky trhu diktujú zahraničné spoločnosti. Žiaľ to už nie je trh s mliekom a maslom ale skôr trh s inertnou bielou tekutinou a syntetickým rastlinným tukom nakoľko popri výrobe mydla, dezinfekčných prostriedkov vyrábajú aj potraviny.

Cukrovarníctvo Slovenska z hľadiska jej ďalšej existencie by malo byť už len pamiatkovo chránené ako dedičstvo minulosti cez ministerstvo kultúry. Dovozom cukru zo západnej Európy a v posledných rokoch aj trstinový cukor z kolónií západoeurópskych kolonizačných krajín dostali našu cukrov  repu na pokraj ohrozeného druhu. Pádom cukrovarníctva sa domino efektom zrútil aj konzervárenský priemysel. Šarišská pýcha ,,Solivar" sme transformovali na útočisko potkanov a ruiny. Chmeľnice a pivovarníctvo sa stali korisťou pivných žralokov a chmeliarstvo má na Slovensku už len svoju históriu - umieračik vydáva posledné zvuky. Pekári a pečivári tiež prešli týmto krstom ohňom a stali sa spoločne s ostatnými, rukojemníkmi finančných skupín a oligarchie.

Platné normy, ktoré sa precízne tvorili roky prácou našich odborníkov taktiež padli za obeť liberalizmu a hodnotám voľného trhu a výsledok tu máme v podobe toho, že Slovensko je považované za potravinovú žumpu a kompostáreň   nekvalitných potravín.

 Stačí jedná aféra zahraničného spracovateľa mlieka s pančovaním, alebo obsahom nežiaducich látok - vápenné mlieko, nejaká salmonela, clostrídia  alebo penicilín a už sme s krčahmi pred maštaľami na čerstvé mliečko od gazdu. Myslenie spotrebiteľov tento kapitalisticky systém degradoval z polohy gurmána, fajnšmekra do polohy ekonomicky výhodný likvidátor potravinárskych produktov podivnej kvality. Ekonomika nepustí . Konzumuj lacné potraviny - posilníš farmaceutický priemysel. No je smutné, že je tu už nová generácia, ktorá nepozná chuť pravých potravín a nemôže posúdiť či je to mliečny produkt z mlieka alebo iných chemických látok s dobou trvanlivosti aj 6 mesiacov. V mäsových výrobkoch sa zvýšil podiel sóje, múky a pochybného mäsa z ešte viac pochybných mäsiarskych jatiek našich susedov, ktorí na objednávku lacných potravín pre Slovensko pružne reagovali. Rakúšania si vylepšovali vína nemrznúcou zmesou Španielsko pančovalo rybacie oleje s motorovým olejom v konzervách, Poliaci nám solili výrobky hygienicky neškodnou cestnou soľou a naši susedia alkohol vylepšovali metanolom. Netreba zabudnúť ani na chuť konského mäsa, ktoré je síce kvalitné, ale nie všetci ho obľubujú a dostali sa im na tanier ako prefarbené bravčové sviečkové na hovädziu. Na zoznam emulgátorov v podobe tzv. ečiek sme si zvykli no zvýšený obsah antibiotík je pritvrdé aj pre Slováka.

  Liberálny priestor a fetiš voľného trhu urobil z trhu potravín bazár a výpredaj braku tak sa nečudujme čo máme na pultoch. Výrobcovia potravín a všetci čo zabezpečujú výroby ba mali mať na to aj placent a nie, že firma bude v garážach prebaľovať kurence. Máme tu síce voľný trh, ale treba sprísniť kontroly hlavne hodinových s.r.o. a obchodných spoločností. Za I. československej republiky tieto priestupky boli sankcionované zrušením živnosti či koncesie a zákazom podnikania pre vinníka. Dnes sa vedie boj medzi lobistami a poslancami NR SR o výšku pokuty a nie o to aby sa skutočne zlikvidovali piráti potravinárskeho trhu. Počas týchto bojov cena potravín pomaly stúpa a viac a viac načiera do peňaženiek občanov. To že sme v bezpečnosti potravín prepadli medzi rozvojové krajiny prešlo našim národohospodárom a makro ekonómom medzi prstami ako voda. Do roku 1989 sme mali plné peňaženky a prázdne regále a dnes máme plné regále no prázdne peňaženky. Zato máme potraviny excelentne zabalené podľa najnovších trendov a držíme so svetom krok no na druhej strane naše životné prostredie zaťažujeme takým objemom odpadu, že naše vnúčence nás budú preklínať aj napriek tomu, že dnes musíme aj cestou Poľnohospodárskej a potravinárskej komory učiť deti, že bryndza sa vyrába z ovčieho mlieka a nie z kravského mlieka ,múky a vajec. Alebo dokonca, že múka sa nevyrába z mlieka. Znie to absurdne ale mladá generácia po roku 1989 je jazykovo a odborne na vysokej úrovni no potravinová gramotnosť je na hranici s analfabetizmom. Za neznalosť sa platí lebo aj USA považujú potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť za základný pilier americkej spoločnosti. Slovensko v preberaní negatív sa zrejme dostalo medzi lídrov a aj to je dôvod prečo ostal iba sen pre ponovembrovú generáciu  o pomyselnom plnom rohu hojnosti .

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

AUTO

Výrobu jediného osemvalca v histórii Škody stopla kríza

Škoda vyrobila len 49 kusov modelu 860.


Už ste čítali?