Nástupom do nového milénia sa spustila kampaň za homosexuálne partnerstvo ako rodinná bunka. Nerozumiem tomu a preto som hľadal v živočíšnej ríši podobný homosexuálny vzťah. Hermafroditizmus ako spôsob rozmnožovania existuje. Existuje tu aj historicky tradicionalistické mnohoženstvo ale takéto niečo ako homosexualita nepoznala ani biblia. Biblicky sa všetky sexuálne deviácie označovali skôr ako sodómia a smilstvo. Rôzne antické ako aj novodobé orgie a bakchanálie sa vyskytli v každej spoločnosti, ale takúto oficiálnu podporu a ešte aj legislatívnu a justičnú ochranu nikdy.
Septembrové pochody LGBT dostávajú podporu po celej EÚ. Dokonca aj legislatíva EÚ sa dostáva do polohy podpory tejto sociálnej úchylky a tlačí na slovenských zákonodarcov zabezpečiť nediskrimináciu tejto skupiny občanov. Osobne si myslím, že takáto podpora môže vyvolať aj u zberateľov húb či milovníkov paraglidingu sociálne výhody - sú to absurdity pri ktorých sa rozum zastavuje. Anglická liberálna morálka spojená s románskym a germánskym voluntarizmom s asociálnymi úchylkami začína dobývať aj postkomunistické krajiny a Slovanské národy. Je pravdou, že po februári 1948 táto skupina nemala ustlané na ružiach, ale nikoho neupálili a ani nepopravili, ale legislatívne neexistovali. Je veľmi zaujímavé s akou energiou a elánom sa spustila podpora homosexuality. Na Slovensku si tiež vytvorili vlastný Fan Club s podporou niektorých športovcov, hercov, spevákov či iných celebrít. Všetko sú to skupiny pomerne slušne finančne zabezpečené a ako by povedala stará mať ,, nemôžu sa spratať do kože tak vystrkujú rožky". Je to holá realita a keď to spojíme s juvenilnou justíciou je to jasné. Keď na čelo sprievodu nezabudol prísť primátor Bratislavy ex komunistický exponent ústavu marxizmu - leninizmu je mi smiešne ako sa zabudol dať preregistrovať z dozornej rady. Buď má homosexuálne sklony, alebo loví voličské hlasy liberálov pre vládny Smer, ktorý v tejto problematike má polohu pštrosa s hlavou v piesku. Kandidátka na župana Fľaštičková dokonca je za podporu adopcie detí pre lesbické páry. Jej spôsob života a nepoznanie rodinného šťastia bez bohatstva kapitálu doslova ju na túto pozíciu antiženy doslova predurčuje. Ešte horšie to má radikálny katolík a v strane Nova, ktorá spojila ideovo oheň a vodu. Spoločné majú len to, že túžia po moci a preto aj katolíkom v Nove hlasy homosexuálov nevadia.
V elektronických médiách ako aj v printových sa zvyšuje zastúpenie článkov a komentárov práve k tejto problematike práve v spojení s juvenilnou justíciou. Odoberanie detí a ich ochrana patrí k výdobytkom vyspelej demokracie ale odovzdávanie na adopciu pre homosexuálov je doslova budovanie Augiášových chlievov. V drvivej väčšine sa jedná o deti z chudobných rodín, kde ich dohnala súčasná politika vládnej svoloče po roku 1989. Z obrovskou chuťou sa tieto hnutia pustili do ruského prezidenta Putina, ktorí chce schladiť horúce zadky homosexuálov trebárs aj na Sibíri. Je to svojské riešenie, ale rodina je posvätná v Ruskej zemi. Slovensko ako krajina kresťanských hodnôt by sa mala tiež už konečne vyhraniť a prestať sedieť na dvoch stoličkách. Politici si musia zadefinovať, kde je ich miesto buď v podpore rodinnej politiky a homosexuáli nech si žijú svoj život rozpore s prírodou, alebo budeme budovať niečo nové nepoznané. Stotožňujem sa s vyjadrením prednostu psychiatrickej kliniky v Ružinove, doktora Alojza Rakúsa o tom, že nájdenie „génu homosexuality" stopercentne predurčujúceho sexuálnu orientáciu človeka je utópiou, však ešte neznamená, že by homosexualita s genetikou vôbec nesúvisela. Platí tu poučka, podľa ktorej sa nič nemôže fenotypovo (navonok) prejaviť, čo by nebolo genotypovo možné. Teda v princípe musí byť v génoch nejaká možnosť vzniku určitej poruchy, ale či naozaj vznikne, závisí od toho, aké gény sa exprimujú (stanú sa aktívnymi) pod vplyvom vonkajších faktorov.
Jednoducho povedané homosexualitu formuje prostredie a to, že keď je koze dobre ide na ľad tancovať
