Poľnohospodárstvo nie je perpetuum mobile

Autor: Jozef Fabian | 17.9.2013 o 12:30 | (upravené 17.9.2013 o 12:46) Karma článku: 8,25 | Prečítané:  253x

Pohľad na súčasnú agrárnu politiku EU svedčí o neschopnosti riešiť tak závažnú vec ako je výroby potravín a údržbu krajiny. Z pohľadu agrárnikov 21 storočia je tento segment chápaný ako výroba topánok či biznis na mobilné telefóny. Roh hojnosti na ktorý sme boli zvyknutý sa vyprázdňuje. Dopĺňa sa iba tovarom s podmienenou spotrebou a pochybného pôvodu. Biznis s potravinami sa stal jedným z najrýchlejších spôsobov ako zbohatnúť aj na úkor ohrozenia zdravia občanov, pôda prestáva voňať chlebom a už zapácha len cementom a vidinou speňaženia. Maštale osireli a stali sa len symbolom minulého režimu spolu s neobrobenou pôdou nad dedinami.

,,Bioenergetický potenciál pôdy (Ep) je charakterizovaný ako energetický stav aktivních povrchov  v rizosfére ,, /Akademik Kudrna/ toto je jednoduchá definícia pre rovnovážny stav v poľnohospodárstve tj sedliackym rozumom povedané to čo z pôdy odčerpáme to musíme aj do pôdy vrátiť späť. Túto definíciu povedal a vedecky podložil dnes už 88 ročný akademik K. Kudrna. Keď si to uvedomia všetci pracovníci rezortu a hlavne politici určujúci smerovanie a chod agrárneho rezortu tak potom môžeme hovoriť o systémovom rozvoji poľnohospodárstva.

Rastlinná výroba, ktorá ťahá ako tak celý agrárny vozeň so ŽV, mechanizáciou a ostatnými zložkami nie je perpetuum mobile. ŽV za posledné roky je v nemilosti. Väčšina agropolitikov to chápe len sa preto nič nerobí. Moduláciou VDJ sme nepriamo zaťažili RV a agrárny sektor nie, že neutiahne voz ale stiahne aj ostatné zložky do priekopy. Biologické myslenie úradníkov je podmienené Bruselskému fetišu. Ani Moskva v minulom režime nesledovala zakrivenosť uhoriek a zaťaženie VDJ v rámci RVHP. Bolo treba zabezpečiť sebestačnosť tak ako dnes.

Úradníci na MPRV SR si namodelujú víziu tak aby zapadla do scenára danej vládnej garnitúre a ide sa. Dnes je veľmi otrepané že je to o financiách a o rozhodnutí Bruselu a EK. Bruselským úradníkom dosadeným z krajín E 12 sú stavy HZ na Slovensku úprimne ukradnuté. Oni na Slovensku potrebujú len spotrebný kôš nie konkurenciu. Tak potom euro financie smerujú aj do poradenstva a nemalý balík, kde sa refinancujú - cestovné náklady, stravné, tematické výlety, večerné bankety a welnes aktivity. Myslím si, že Slovensko má dostatok ľudí vzdelaných a múdrych, ktorí do rezortu dávajú nie len um ale aj srdce. Vystúpenia predstaviteľov rezortu boli dobre mienené, ale bez vízie ako to pôjde ďalej lebo úradníci sa menia ako päťky na hokeji.

Pred voľbami všetci politici chcú pomôcť poľnohospodárom no po voľbách vždy ostali na konci záujmu. A po voľbách, veď keď si potraviny nekúpim v Bratislave do Viedni nie je až tak ďaleko a sú lacnejšie a kvalitnejšie - mne to peňaženka dovolí. Dovtedy sa bude chodiť z džbánom do potoka pokiaľ sa nerozbije a podobne to môže dopadnúť aj z agrárnou politikou SR a celej prebyrokratizovanej a euro úradníkmi po väčšinou len s tlmočníckou praxou prešpikovanou mašinériou. Vrcholom je dokument SPP do roku 2020. Tam je len spoločné to, že to majú všetci schváliť . Prejav arogancie voči postkomunistickým krajinám je obrovsky. je to skôr Spoločná diskriminačná politika do roku 2020 krajín západného pobrežia EU a Nemecka.

Postavenie roľníka v krajinách E 12, je veľmi podobné nášmu s tým rozdielom, že náš nemá tak vysokú podporu a nie je tak privilegovaný. Podobne sa trápia roľníci na britských ostrovoch, na Pyrenejach či pod Alpami. Nastal tu jednak ekonomický tlak, ale aj tlak generačný. Vysoký vekový priemer a absencia novej generácie vedie euro úradníkov rozmýšľať ako podchytiť  mladých ľudí na farmárčenie, ktoré chce ako zdroj obživy celého človeka 24 hodín. V dnešnej dobe je výška životnej úrovni meraná aj disponibilitou voľného času a to poľnohospodárstvo u nás po roku 1989 takmer úplne stratilo. Rozklad agrárneho sektoru pokračuje, globalizáciou sa rozbil domáci trh s potravinami a údržba krajiny a vidieku úplne začala absentovať.

Slovensko patrilo k popredným krajinám Európy v rámci poľnohospodárstva. Vstup agrárnych politikov a hlavne avanturistov zrazil slovenského roľníka na kolená. Pôda sa transformovala zo zdroja výživy a národného bohatstva krajiny na tovar, s ktorým sa slušne obchoduje lebo nepodlieha inflácii, nedá sa ukradnúť. Kapitalizácia pôdy spôsobila, že pôda je už len nástroj na biznis. Dotačná politika tak deformovala ekonomické prostredie poľnohospodárstva, že dotácie sa stali brzdou rozvoja poľnohospodárstva. Väčšina dotácii končí vo vreckách dodávateľov a pochybných projektantov a viacmenej roztáčajú inflačnú špirálu. Zásoby živín z čias pred rokom 1989 väčšiny poľnohospodárskeho pôdneho fondu dochádzajú, stavy hospodárskych zvierat neustále klesajú a následne aj podiel organických látok v pôde začína absentovať. Najúrodnejšie pôdy sa prekryli výrobnými halami logistických centier a manufaktúr na autá a spotrebný tovar. To si nedovolia ani tie najbohatšie štáty len Slovensko svojou servilnosťou a nevedomosťou ohrozuje nasledovné generácie pod politickou vlajkou ,,my Vám chceme len dobre a dávame Vám prácu". Opak je pravda nezamestnaných pribúda, šíri sa akurát hlad a chudoba . Nastáva obdobie keď za finančnou a hospodárskou krízou prichádza kríza duchovná a tá je pre každú spoločnosť ako rakovina - liečiť sa dá len silnými liekmi a nie kozmetickými náplasťami z dielne bruselských byrokratov - treba do toho vložiť nie len sedliacky rozum ale aj roľnícke srdce aby sa agrárny stroj nezastavil

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

AUTO

Výrobu jediného osemvalca v histórii Škody stopla kríza

Škoda vyrobila len 49 kusov modelu 860.


Už ste čítali?